Explanácia
Vzájomná závislosť makroekonomických a mikroekonomických procesov v sociálnoekonomickom rozvoji spoločnosti
ISBN: 978-80-224-1032-8
Vydavateľstvo: VEDA
Rok vydania: 2008
Počet strán: 616
Väzba: Pevná väzba
Formát: 225x304mm
Hmotnosť: 2 670 g
Šéfredaktor: Emil Borčin
Redakčné spracovanie a jazyková úprava: Mgr. Marta Drličková
Slovo vydavateľa: Dr.h.c. mult. prof. Ing. Štefan Luby, DrSc.
Predhovor: prof. Ing. Ján Košturiak, PhD.
Vedúci vedecký redaktor: prof. Ing. Ján Košturiak, PhD.
Vedeckí redaktori: Ing. Kamil Mikulič, CSc.
Vedúci projektu: RNDr. Milan Neštický, CSc.
Grafický dizajn: Ing. arch. Patrik Paul
Katarína Ondrušová
Príprava textov: Ing. Eliška Benešová
Odborné posudky a konzultácie jednotlivých častí:
1. ČASŤ / MAKROEKONOMIKA
Ing. Anton Čiernik, PhD.
Ing. Pavol Kovačič
Ing. Kamil Mikulič, CSc.
Ing. Ingrid Šabíková, PhD.
doc. RNDr. Jozef Trnovec, CSc.
2. ČASŤ / MIKROEKONOMIKA
Ing. Anton Čiernik, PhD.
prof. Ing. Ivan Kolenka, DrSc.
Ing. Pavol Kovačič
Ing. Kamil Mikulič, CSc.
Ing. Ingrid Šabíková, PhD.
doc. RNDr. Jozef Trnovec, CSc.
Ing. Pavol Vojtek
Financie sú potenciálom rastu i pádu. V podnikaní i v súkromnom živote. Preto im treba venovať náležitú pozornosť. Tá musí byť spätá s korektnosťou a zachovaním etických princípov. Iba tak sa financie môžu stať trvalou konkurenčnou výhodou.
Keď sa zamýšľam nad finančnou perspektívou, uvedomujem si, že jednotlivec i moderný podnik nemôžu merať napredovanie iba schopnosťou vytvoriť „finančný balík“, ale mali by predovšetkým iným umožniť dosahovať spoločensky uznávané hodnoty. Hnacím motorom rozvoja podniku je racionálne riadenie finančných zdrojov, rozumná dividendová a investičná stratégia. Nemožno zabúdať ani na ekonomické otázky ochrany životného prostredia. Napredovanie podniku vidím vo väzbe na jeho ostatné prvky. Predovšetkým v nadväznosti na strategickú komunikáciu vo vnútri podniku i navonok. Pri týchto úvahách vychádzam prioritne z potrieb, s ktorými sa manažér stretáva v praxi pri riadení podniku. Prienik makroekonomiky do podniku vyvoláva potrebu zmien v nazeraní na ekonomiku a financie podniku. Kapitálová štruktúra podniku má veľký význam aj z hľadiska podnikovej ekonomiky. Preto je dôležitá aj tvorba, analýza riadenia a kontrola použitia zdrojov. S tým súvisí manažérske účtovníctvo, monitoring a hodnotenie finančnej výkonnosti podniku. V turbulentnom prostredí sú v podnikaní nemalé riziká. Preto je nevyhnutné skoro ich identifikovať a nájsř spôsoby, ako ich zmierniť. S tým súvisia také prístupy manažmetu, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu v trvalej udržateľnosti rozvoja podniku.
Dr.h.c. prof. PhDr. Ing. Štefan Kassay, DrSc.
Slovo vydavateľa
predslov
„Prof. Richard Ernst, laureát Nobelovej ceny za chémiu, upútal na jednej zo svojich ostatných prednášok poslucháčov, medzi ktorých som sa priplietol aj ja, kriticko-optimistickou víziou budúcnosti. Poukázal na to,že súčasná viera vo voľné trhové podnikanie, skôr hlboká ako plytká, je spojená s rastúcou produkciou, rastúcou spotrebou i rastúcimi haldami odpadu.”
Súčasne spôsobuje veľké spoločenské nerovnosti, odtrhnutie
človeka od koreňov, v konečnom dôsledku rast terorizmu, ktorý vtiahne do svojich krážov aj inteligentných ľudí.
Je čas hovoriť o zodpovednej trhovej ekonomike. Takej, ktorá nemá podviazané žily a súčasne je primerane usmernená. Dostávame sa tak k teórii riadenia hospodárstva a podnikov, ktorá definuje procesy a vzťahy, ktoré je nevyhnutné v praxi aplikovať. Posledná veta nie je už od Ernsta. Vybral som ju zo synopsis knihy Štefana Kassaya – Podnik a podnikanie. Potvrdzuje sa známa poučka, že keď situácia dozrela, koncepcie sa (mutatis mutandis) rodia nezávisle a spontánne. Alternatíva, pred ktorou varuje Kassay, je dezintegrácia spoločnosti a životného prostredia. Vedenie, riadenie, profesionálna manažérska prax je aktuálna najmä vo veľkých, hierarchicky stratifikovaných podnikoch s rozličnými modelmi riadenia a psychológiou spolupráce. Empíria, prameniaca z nadšenia a šancí po roku 1989 bola v nových podmienkach už neraz draho zaplatená. U nás však treba začať ešte hlbšie – od tvorby a zjednocovania terminológie. V tomto širokom spektre tém si našiel svoj priestor autor.
A čo tu stojí za zdôraznenie, hlási sa k úlohe osobnosti a nebojí sa hovoriť o vodcoch a vodcovskom princípe (aj keď v praxi sa vodcovia halia do plášťov predsedov a riaditeľov, aby sa zdôraznila relatívnosť vodcovského princípu a jeho demokratická spätná väzba). Osudy podnikov determinuje samozrejme štátna politika, ktorá nemôže byť dlhodobo expanzívna ani dlhodobo reštriktívna. Stále ale musí byť spravodlivá, vytvárajúca korektné ekonomické a právne prostredie. Na Slovensku sa vo sfére riadenia podnikov nahromadili za obdobie ostatných 12 – 13 rokov skúsenosti, ktoré je potrebné podchytiť. Týkajú sa aj tvorby priorít, životných cyklov štruktúr, etiky podnikania, vonkajších investícií. Štefan Kassay sa preto mohol ponoriť do veľmi komplexnej témy a spracovať ju obšírnym spôsobom. Som rád, že sa mi podarilo obísť v tomto predslove frázu o vypĺňaní medzier na knižnom trhu. Ak ale má niekto dojem, že k tomu došlo, nebude ďaleko od pravdy.
Dr.h.c. mult. prof. Ing. Štefan Luby, DrSc.
Príhovor
„Neexistujú hotové a overené riešenia, existujú iba múdri ľudia, ktorí ich tvrdohlavo hľadajú tam, kde ich iní nenašli.”
Štefan Kassay je človek posadnutý myšlienkou meniť seba i svet okolo. Jeho tvrdohlavosť a cieľavedomosť niekedy možno znervózňujú okolie, ale výsledky hovoria za všetko. Vyučil sa za sústružníka a aj dnes vie mnohých prekvapiť svojou zručnosťou v manuálnej práci. Počas svojho pôsobenia redaktora Československej televízie v Budapešti takto šokoval celý sprievod, keď si vyzliekol sako a pred očami všetkých vysústružil na stroji súčiastku. Strojár a kandidát vied potom vyštudoval v Prahe filozofickú fakultu, kde získal doktorát z filozofie. Tvrdohlavosť a usilovnosť ho neopúšťala – docentúra, profesúra, doktor vied na SAV. Tí, ktorí poznajú cesty k akademickým titulom, izolacionizmus medzi odbormi (Čo chce doktor filozofie medzi inžiniermi? Čo chce podnikateľ medzi profesormi? Čo hľadá strojár medzi filozofmi?) vedia o čom píšem.
Štefan Kassay sa stal navyše úspešným podnikateľom. Málokedy dokáže majiteľ úspešného podniku udržať na uzde lákadlo riadiť si podnik sám. Štefan to dokázal – delegoval svoje kompetencie na manažérov podniku a založil pracovisko, ktoré sa stará o rozvoj a systematizáciu znalostí a o ich aplikáciu v podniku IDC. Cestuje, číta knihy, porovnáva rozličné prístupy, experimentuje a vyhodnocuje, diskutuje o nových témach, ktoré priniesla dnešná doba v podnikaní. Rúcajú sa všetky „večné pravdy“, ktoré sa učili manažéri na univerzitách v minulosti. Jedinou istotou je neistota a potreba stále hľadať odpovede na nové otázky, ktoré prináša tento svet. Na konci 20. storočia sme s pomocou telekomunikácií a leteckej dopravy premenili svet na globálnu dedinu. Kedysi bola technika silne zviazaná s kultúrou a spôsobom života, dnes sa stala dominantným faktorom spoločenského vývoja na celom svete. Pre mnohých ľudí je pritom desivá rýchlosť, s ktorou prenikajú nové technológie do všetkých oblastí života. V minulosti sa ťahali procesy zmien cez niekoľko generácii, dnes dochádza k prelomovým zmenám v našich životných pomeroch v priebehu niekoľkých rokov. A špirála nových znalostí, nových výrobkov a postupov sa točí stále rýchlejšie. Toto tempo zmien nedokážu mnohí ľudia sledovať – ani organizácie podnikov, ani štruktúry štátov, ani vzdelávací systém. Následkom je rastúca priepasť medzi pioniermi pokroku a väčšinou obyvateľstva. Na dejiny civilizácie sa môžeme pozerať aj ako na reťazec stále rýchlejších inovácií, ktorých zdrojom je túžba človeka urobiť niečo lepšie, jednoduchšie a lacnejšie. Inovácie však nie sú iba v technickom pokroku, je to aj sociálny proces. Trh pre inovácie je určovaný potrebami a hodnotami ľudí. Tak ako boli na začiatku 19. storočia prelomovými inováciami napríklad parný stroj, železnica, elektrifikácia a automobil, tak dnes prebiehajú prelomové inovácie v kvantovej fyzike, informačnej technike a v molekulárnej biológii. Kvantová teória odhalila tajomstvo stavby hmoty, nová informačná a komunikačná technika prináša revolúciu v spracovaní a prenose údajov, molekulárna biológia postupne dekóduje tajomstvo života. Tento pokrok umožňujú rýchlo rastúce výkony počítačov, mikrosystémy sa dostávajú do všetkých výrobkov, nové materiály a výrobné technológie prinesú v ďalších desaťročiach revolučné zmeny.
Tí, ktorí poznajú cesty k akademickým titulom, izolacionizmus
medzi odbormi (Čo chce doktor filozofie medzi inžiniermi? Čo chce podnikateľ medzi profesormi? Čo hľadá strojár medzi filozofmi?) vedia o čom píšem.
V týchto premenách dochádza k zmene paradigiem. Pretože nové vzniká obyčajne na hraniciach medzi rôznymi vedeckými disciplínami, úzka špecializácia začína byť brzdou. Špecialista musí byť v budúcnosti viac komunikatívny, aby mohol pracovať v interdisciplinárnych tímoch. Podobné zmeny prebiehajú aj v priemysle, kde zaniká Taylorizmus so svojimi perfektne rozčlenenými pracovnými úkonmi. Miesto rozčlenenej práce a strnulých hierarchii nastupuje tímová práca, plošné a pružné štruktúry.
Myslím si, že Štefan Kassay sa rozhodol napísať rozsiahlu a multiodbornú publikácu, práve preto, aby prekonal separatizmus a izolacionalizmus, s ktorým sa často vo svojom živote stretával, ale aj preto, lebo si uvedomil ako „všetko zo všetkým“ súvisí. Je jednoduchšie behať na atletickej dráhe celý život 1000 metrovú vzdialenosť, ako pestovať triatlon alebo desaťboj. Štefan Kassay sa vo svojej knihe pokúsil o niečo podobné. Je jasné, že je to priestor pre kritikov a neomylných špecialistov, ktorí budú kričať – „Šuster drž sa svojho kopyta“. Na druhej strane treba oceniť odvahu a tvrdohlavosť hľadať súvislosti a nové východiská na rozhraní disciplín. Nakoniec inú možnosť ani nemáme – akurát nie každý na to nájde odvahu. Ale o tom je celý život Štefana Kassaya. Prajem Vám veľa inšpirácii a provokácii pri čítaní tejto knihy. Neexistujú hotové a overené riešenia, existujú iba múdri ľudia, ktorí ich tvrdohlavo hľadajú tam, kde ich iní nenašli. To hlavné čo by som mohol autorovi tejto knihy vyčítať, je to, že prácu na nej povýšil nad svoje pohodlie a čas so svojou manželkou a blízkymi. Veľa dobrých vecí sa však už zrodilo z takejto formy „sebectva“.
prof. Ing. Ján Košturiak, PhD.
