„Neexistujú hotové a overené riešenia, existujú iba múdri ľudia, ktorí ich tvrdohlavo hľadajú tam, kde ich iní nenašli.”

​

Štefan Kassay je človek posadnutý myšlienkou meniť seba i svet okolo. Jeho tvrdohlavosť a cieľavedomosť niekedy možno znervózňujú okolie, ale výsledky hovoria za všetko. Vyučil sa za sústružníka a aj dnes vie mnohých prekvapiť svojou zručnosťou v manuálnej práci. Počas svojho pôsobenia redaktora Československej televízie v Budapešti takto šokoval celý sprievod, keď si vyzliekol sako a pred očami všetkých vysústružil na stroji súčiastku. Strojár a kandidát vied potom vyštudoval v Prahe filozofickú fakultu, kde získal doktorát z filozofie. Tvrdohlavosť a usilovnosť ho neopúšťala – docentúra, profesúra, doktor vied na SAV. Tí, ktorí poznajú cesty k akademickým titulom, izolacionizmus medzi odbormi (Čo chce doktor filozofie medzi inžiniermi? Čo chce podnikateľ medzi profesormi? Čo hľadá strojár medzi filozofmi?) vedia o čom píšem.

​

Štefan Kassay sa stal navyše úspešným podnikateľom. Málokedy dokáže majiteľ úspešného podniku udržať na uzde lákadlo riadiť si podnik sám. Štefan to dokázal – delegoval svoje kompetencie na manažérov podniku a založil pracovisko, ktoré sa stará o rozvoj a systematizáciu znalostí a o ich aplikáciu v podniku IDC. Cestuje, číta knihy, porovnáva rozličné prístupy, experimentuje a vyhodnocuje, diskutuje o nových témach, ktoré priniesla dnešná doba v podnikaní. Rúcajú sa všetky „večné pravdy“, ktoré sa učili manažéri na univerzitách v minulosti. Jedinou istotou je neistota a potreba stále hľadať odpovede na nové otázky, ktoré prináša tento svet. Na konci 20. storočia sme s pomocou telekomunikácií a leteckej dopravy premenili svet na globálnu dedinu. Kedysi bola technika silne zviazaná s kultúrou a spôsobom života, dnes sa stala dominantným faktorom spoločenského vývoja na celom svete. Pre mnohých ľudí je pritom desivá rýchlosť, s ktorou prenikajú nové technológie do všetkých oblastí života. V minulosti sa ťahali procesy zmien cez niekoľko generácii, dnes dochádza k prelomovým zmenám v našich životných pomeroch v priebehu niekoľkých rokov. A špirála nových znalostí, nových výrobkov a postupov sa točí stále rýchlejšie. Toto tempo zmien nedokážu mnohí ľudia sledovať – ani organizácie podnikov, ani štruktúry štátov, ani vzdelávací systém. Následkom je rastúca priepasť medzi pioniermi pokroku a väčšinou obyvateľstva. Na dejiny civilizácie sa môžeme pozerať aj ako na reťazec stále rýchlejších inovácií, ktorých zdrojom je túžba človeka urobiť niečo lepšie, jednoduchšie a lacnejšie. Inovácie však nie sú iba v technickom pokroku, je to aj sociálny proces. Trh pre inovácie je určovaný potrebami a hodnotami ľudí. Tak ako boli na začiatku 19. storočia prelomovými inováciami napríklad parný stroj, železnica, elektrifikácia a automobil, tak dnes prebiehajú prelomové inovácie v kvantovej fyzike, informačnej technike a v molekulárnej biológii. Kvantová teória odhalila tajomstvo stavby hmoty, nová informačná a komunikačná technika prináša revolúciu v spracovaní a prenose údajov, molekulárna biológia postupne dekóduje tajomstvo života. Tento pokrok umožňujú rýchlo rastúce výkony počítačov, mikrosystémy sa dostávajú do všetkých výrobkov, nové materiály a výrobné technológie prinesú v ďalších desaťročiach revolučné zmeny.