Explanácia
Rozvoj adaptačných schopností v komplexnom a turbulentnom prostredí
ISBN: 978-80-224-1368-8
Vydavateľstvo: VEDA
Rok vydania: 2014
Počet strán: 734
Väzba: Pevná väzba
Formát: 225x304mm
Hmotnosť: 3 150 g
Šéfredaktor: Emil Borčin
Redakčné spracovanie: Mgr. Marta Drličková
Jazyková úprava: Mária Krkošková
Slovo vydavateľa: Dr.h.c. mult. prof. Ing. Štefan Luby, DrSc.
Predhovor: Univ. prof. Dr. Dr. h.c. Felix Unger
Vedúci vedecký redaktor: prof. Ing. Ján Košturiak, PhD.
Vedeckí redaktori: prof. Ing. Dušan Šebo, PhD.
RNDr. Milan Neštický, CSc.
Vedúci projektu: RNDr. Milan Neštický, CSc.
Grafický dizajn: Ing. arch. Patrik Paul
Dušan Ščepka
Ing. Lucia Kassayová, MBA
Príprava textov: Ing. Eliška Benešová
PRÍLOHA 1.
prof. Ing. Augustín Marián Húska, DrSc.
PRÍLOHA 2.
prof. Ing. Augustín Marián Húska, DrSc.
PRÍLOHA 3.
prof. Ing. Augustín Marián Húska, DrSc.
PRÍLOHA 4.
Ing. Pavol Kovačič
Ing. Darina Pápayová
Odborné posudky a konzultácie jednotlivých častí:
1. ČASŤ
prof. Ing. Augustín Marián Húska, DrSc.
prof. PhDr. Teodor Kollárik, DrSc.
2. ČASŤ
prof. PhDr. Teodor Kollárik, DrSc.
Ing. Darina Pápayová
3. ČASŤ
prof. Ing. Augustín Marián Húska, DrSc.
prof. RNDr. Jozef Kelemen, DrSc.
4. ČASŤ
prof. PhDr. Teodor Kollárik, DrSc.
doc. Ing. František Lipták, DrSc.
5. ČASŤ
Ing. Kamil Mikulič, CSc.
prof. Ing. Dušan Šebo, PhD.
6. ČASŤ
Ing. Miroslav Buch
Ing. Jaroslav Holeček
prof. Ing. Ján Košturiak, PhD.
Ing. Pavol Kovačič
Ing. Darina Pápayová
Ing. Roman Sukdolák, MBA
7. ČASŤ
prof. Ing. Augustín Marián Húska, DrSc.
prof. Ing. Ján Košturiak, PhD.
Piaty zväzok je nielen obsahovým zavŕšením pentalógie Podnik a podnikanie, ale uzatvára aj vývojovú špirálu jedného ľudským životom merateľného obdobia. Opiera sa o evolučné zákony, počnúc obdobím prelomu dvoch tisícročí a optimistickou perspektívou učenia a rastu napriek prekvapeniam, politicko-ekonomickým zmenám, celosvetovej kríze a neutíchajúcim turbulenciám.
Aktualizuje už v minulosti vyrieknuté tézy v súlade s vnímaním javovej stránky dôsledkov globálnych premien a novej kompozície rozloženia svetového potenciálu, predvídania a akceptovania novoformovaných postulátov, rádovo vyššieho poznania a realizácie spoločensky významných počinov opierajúcich sa o znalosti a novú kvalitu medziľudských vzťahov. Akcentuje rozvíjanie podnikovej kultúry, budovanie dobrého mena podniku, komunikačnej interakcie vo vnútri podniku i s vonkajším okolím, starostlivosti o zlepšenie pracovných podmienok a kladie veľký dôraz na zvyšovanie odbornej kvalifikácie vrcholového manažmentu a zamestnancov, osobitne špecialistov. Ich pravidelné posudzovanie malo taktiež výrazný podiel na zvyšovaní výkonnosti podniku. Potvrdzujem nevyhnutnosť strategických rozhodnutí vrcholového manažmentu a zvyšovanie jeho výkonnosti učením, rastom podniku rešpektujúcim limitnosť zdrojov od začiatkov postprivatizačného obdobia dodnes a nevyhnutnosti uspôsobovania riadiacich postupov a pozitívneho budovania úrovne komunikácie a medziľudských vzťahov aj v akcelerujúcom turbulentnom prostredí s prípustnými odchýlkami na vývojovej čiare jednotlivých období.
Prináša nové znalosti a je substrátom praktických skúseností vedecky graduovaného autora a ním iniciovaného vrcholového vedenia dnes už nadnárodnej korporácie, ktorú zakladal a ktorá sa pod jeho vedením presadila na úrovni líderských pozícií v globálnom rámci.
Dr.h.c. prof. PhDr. Ing. Štefan Kassay, DrSc.
Príhovor
prezidenta Európskej akadémie vied a umení
Univ. prof. Dr. Dr. h.c. Felix Unger
S podnikaním sa stretávame všade v našom živote. Podnikanie potrebuje ľudí, ktorí majú potenciál realizovať vízie, motivujú pracujúcich pre túto myšlienku a nakoniec dávajú zamestnancom zmysel ich práce.
Európska akadémia vied a umení pociťuje svoju univerzitu, Alma Mater Europaea, ako svoju vedeckú inštitúciu. Akadémia má v rámci celej Európy 1 500 členov. Jej hlavným cieľom je pracovať na základe interdisciplinárneho prístupu naprieč hranicami, budovať mosty. To si vyžaduje vysoký potenciál motivácie smerom k základnému cieľu: vytvárať Európu. Treba mnoho, aby sa európska idea udomácnila tak, ako sa to navrhovalo na začiatku. Tento špecifický cieľ sa má realizovať pomocou vízií v rámci rozšírených vedných odborov. Bude treba vynaložiť veľa interdisciplinárnej práce, obzvlášť v rozvíjajúcich sa oblastiach, musia sa budovať mosty. Tieto mosty vedú k novému európskemu vodcovstvu s novými ideami v oblasti manažmentu budovanom na pevných základoch. Je veľký rozdiel medzi vodcovstvom a manažmentom. Na každej úrovni treba kvalifikovaných a vzdelaných ľudí so širokým rozhľadom pre hodnoty a duševno. Vodca musí byť schopný motivovať ľudí pre ich každodennú prácu. Dobrý vodca je aj dobrým motivátorom. Aby sa toto splnilo, vzdelávanie sa musí zamerať aj na to, ako dosiahnuť kreativitu a ako dať zamestnancom víziu ich práce. Zdá sa, že dnes je základ pevných medziľudských vzťahov ohrozený.
Problémom našej súčasnosti je, že máme spoločnosť príliš poháňanú trhom, čo kruto dopadá na finančný svet. Peniaze nie sú všetko. Duševno ponúka situáciu, v ktorej sa dá žiť. Toto je dôležitá
časť podnikania. Spočíva v ľudskom rozmere smerom k virtuálnemu peňažnému trhu. Preto každý podnik musí ako svoju hlavnú zásadu zvážiť základné hodnoty, ako zaobchádzať so zamestnancami čestne a ako ich motivovať.
Ľudský život je jedinečný – skutočný líder to musí brať do úvahy. Hlavný problém je vo veľkých globálnych podnikoch, kde si životy zamestnancov už nevážia. Vidieť to na tom, ako rýchlo sa takéto globálne podniky sťahujú, využívajúc krajiny, ľudí, pričom po nich zostáva spúšť. Preto my zastávame silné vodcovstvo, založené na vízii, tvorivosti, ľudských hodnotách, ponúkajúce motivácie v rámci hierarchie a priestor na život v podniku. Osobne pociťujem veľkú blízkosť s názormi Štefana Kassaya.
Slovo vydavateľa
predslov
Pentalógia Podnik a podnikanie, do ktorej profesor Štefan Kassay vložil dvadsať rokov života, sa blíži k rozuzleniu. Zrekapitulujeme si náplň jednotlivých zväzkov, ktorá pokrýva podnikateľské prostredie, ekonomiku a financie, strategickú komunikáciu, interné procesy vo výrobe, učenie a rast. Súčasne môžeme sledovať metamorfózy autora z ekonóma a finančníka na manažéra, komunikátora, sociológa a psychológa.
Keď som dostal do rúk podrobnú osnovu piateho zväzku, položil som autorovi otázku:
„Čo budeš robiť, keď pentalógiu dokončíš? Oddýchneš si, nájdeš si nejakú záľubu a začneš žiť životom dôchodcu?“ Odpoveď bola: „Nič také. Od všeličoho sa dá odvyknúť, ale od intelektuálnej tvorby nie.“ Čakajú ho nové projekty. Keď dokončíme veľké dielo, môžeme sa vrátiť na jeho začiatok a zdokonaliť alebo aktualizovať ho. Tak ako sa reedituje Encyklopédia Britannica. Podnik a podnikanie je „sui generis“, encyklopédiou podnikania. Nie je napísaná po heslách, ako sa píšu encyklopédie dnes, ale formou statí, ako bola napísaná prvá veľká francúzska encyklopédia. Svojho času som navštívil jeden z Kassayových výrobných závodov, Pečivárne Sereď. Videl som automatizované výrobné linky, do ktorých sa sypala múka a iné suroviny a vypadávalo z nej trvanlivé pečivo zabalené v celofáne. Pracovníci nemiešali, nepiekli, nenatierali, iba obsluhovali stroje, kontrolovali výrobky, riadili proces. Takíto ľudia tvoria autentický ľudský kapitál, o ktorom je posledný zväzok. V ére vysokej spoločenskej deľby práce si stroje môže kúpiť každý, alebo prinajmenšom ten, kto má vstupné investície. Obstojí ten, kto na nich podá najlepší výkon.
Začať treba od porozumenia ľudského mozgu, pracovníkov vyberať, rozmiestňovať, motivovať, spravodlivo odmeňovať, starať sa o nich, učiť ich, ale aj seba a vytvoriť podnik, ktorý zdokonaľuje sám seba. O úspechu rozhodujú vedomosti, kvalita, adaptácia, inovácia. Tieto pojmy tvoria obsah funkcií vedomostnej spoločnosti a znalostnej
ekonomiky. Sú to pojmy, ktoré prešli do politického žargónu, neraz sa povrchne používajú i nadužívajú. Ak chceme vniknúť do ich podstaty, nemôžeme urobiť nič lepšie, ako si prečítať posledný zväzok pentalógie Štefana Kassaya.
Dr.h.c. mult. prof. Ing. Štefan Luby, DrSc.
Príhovor
„Neexistujú hotové a overené riešenia, existujú iba múdri ľudia, ktorí ich tvrdohlavo hľadajú tam, kde ich iní nenašli.”
Štefan Kassay je človek posadnutý myšlienkou meniť seba i svet okolo. Jeho tvrdohlavosť a cieľavedomosť niekedy možno znervózňujú okolie, ale výsledky hovoria za všetko. Vyučil sa za sústružníka a aj dnes vie mnohých prekvapiť svojou zručnosťou v manuálnej práci. Počas svojho pôsobenia redaktora Československej televízie v Budapešti takto šokoval celý sprievod, keď si vyzliekol sako a pred očami všetkých vysústružil na stroji súčiastku. Strojár a kandidát vied potom vyštudoval v Prahe filozofickú fakultu, kde získal doktorát z filozofie. Tvrdohlavosť a usilovnosť ho neopúšťala – docentúra, profesúra, doktor vied na SAV. Tí, ktorí poznajú cesty k akademickým titulom, izolacionizmus medzi odbormi (Čo chce doktor filozofie medzi inžiniermi? Čo chce podnikateľ medzi profesormi? Čo hľadá strojár medzi filozofmi?) vedia o čom píšem.
Štefan Kassay sa stal navyše úspešným podnikateľom. Málokedy dokáže majiteľ úspešného podniku udržať na uzde lákadlo riadiť si podnik sám. Štefan to dokázal – delegoval svoje kompetencie na manažérov podniku a založil pracovisko, ktoré sa stará o rozvoj a systematizáciu znalostí a o ich aplikáciu v podniku IDC. Cestuje, číta knihy, porovnáva rozličné prístupy, experimentuje a vyhodnocuje, diskutuje o nových témach, ktoré priniesla dnešná doba v podnikaní. Rúcajú sa všetky „večné pravdy“, ktoré sa učili manažéri na univerzitách v minulosti. Jedinou istotou je neistota a potreba stále hľadať odpovede na nové otázky, ktoré prináša tento svet. Na konci 20. storočia sme s pomocou telekomunikácií a leteckej dopravy premenili svet na globálnu dedinu. Kedysi bola technika silne zviazaná s kultúrou a spôsobom života, dnes sa stala dominantným faktorom spoločenského vývoja na celom svete. Pre mnohých ľudí je pritom desivá rýchlosť, s ktorou prenikajú nové technológie do všetkých oblastí života. V minulosti sa ťahali procesy zmien cez niekoľko generácii, dnes dochádza k prelomovým zmenám v našich životných pomeroch v priebehu niekoľkých rokov. A špirála nových znalostí, nových výrobkov a postupov sa točí stále rýchlejšie. Toto tempo zmien nedokážu mnohí ľudia sledovať – ani organizácie podnikov, ani štruktúry štátov, ani vzdelávací systém. Následkom je rastúca priepasť medzi pioniermi pokroku a väčšinou obyvateľstva. Na dejiny civilizácie sa môžeme pozerať aj ako na reťazec stále rýchlejších inovácií, ktorých zdrojom je túžba človeka urobiť niečo lepšie, jednoduchšie a lacnejšie. Inovácie však nie sú iba v technickom pokroku, je to aj sociálny proces. Trh pre inovácie je určovaný potrebami a hodnotami ľudí. Tak ako boli na začiatku 19. storočia prelomovými inováciami napríklad parný stroj, železnica, elektrifikácia a automobil, tak dnes prebiehajú prelomové inovácie v kvantovej fyzike, informačnej technike a v molekulárnej biológii. Kvantová teória odhalila tajomstvo stavby hmoty, nová informačná a komunikačná technika prináša revolúciu v spracovaní a prenose údajov, molekulárna biológia postupne dekóduje tajomstvo života. Tento pokrok umožňujú rýchlo rastúce výkony počítačov, mikrosystémy sa dostávajú do všetkých výrobkov, nové materiály a výrobné technológie prinesú v ďalších desaťročiach revolučné zmeny.
Tí, ktorí poznajú cesty k akademickým titulom, izolacionizmus
medzi odbormi (Čo chce doktor filozofie medzi inžiniermi? Čo chce podnikateľ medzi profesormi? Čo hľadá strojár medzi filozofmi?) vedia o čom píšem.
V týchto premenách dochádza k zmene paradigiem. Pretože nové vzniká obyčajne na hraniciach medzi rôznymi vedeckými disciplínami, úzka špecializácia začína byť brzdou. Špecialista musí byť v budúcnosti viac komunikatívny, aby mohol pracovať v interdisciplinárnych tímoch. Podobné zmeny prebiehajú aj v priemysle, kde zaniká Taylorizmus so svojimi perfektne rozčlenenými pracovnými úkonmi. Miesto rozčlenenej práce a strnulých hierarchii nastupuje tímová práca, plošné a pružné štruktúry.
Myslím si, že Štefan Kassay sa rozhodol napísať rozsiahlu a multiodbornú publikácu, práve preto, aby prekonal separatizmus a izolacionalizmus, s ktorým sa často vo svojom živote stretával, ale aj preto, lebo si uvedomil ako „všetko zo všetkým“ súvisí. Je jednoduchšie behať na atletickej dráhe celý život 1000 metrovú vzdialenosť, ako pestovať triatlon alebo desaťboj. Štefan Kassay sa vo svojej knihe pokúsil o niečo podobné. Je jasné, že je to priestor pre kritikov a neomylných špecialistov, ktorí budú kričať – „Šuster drž sa svojho kopyta“. Na druhej strane treba oceniť odvahu a tvrdohlavosť hľadať súvislosti a nové východiská na rozhraní disciplín. Nakoniec inú možnosť ani nemáme – akurát nie každý na to nájde odvahu. Ale o tom je celý život Štefana Kassaya. Prajem Vám veľa inšpirácii a provokácii pri čítaní tejto knihy. Neexistujú hotové a overené riešenia, existujú iba múdri ľudia, ktorí ich tvrdohlavo hľadajú tam, kde ich iní nenašli. To hlavné čo by som mohol autorovi tejto knihy vyčítať, je to, že prácu na nej povýšil nad svoje pohodlie a čas so svojou manželkou a blízkymi. Veľa dobrých vecí sa však už zrodilo z takejto formy „sebectva“.
prof. Ing. Ján Košturiak, PhD.
